reklama

Affascinante

Pomóóóóóóc! Práve som zjedla rybičky. Celé a kompletné vypražené rybičky. To znamená s hlavičkou aj chvostíkmi a aj s plutvičkami, vnútornosťami a....ahhh, stačí! Keď mi ich položila Sára na tanier, len som sa potichučky spýtala, či sa jedia celé. „Áno, celé! Ale ak chceš, spokojne hlavičky odrež“. Paolo vysvetľuje, že práve hlavičky obsahujú veľa fosforu: „Sú zdravé!“. „Sono in Italia“ (Som v Taliansku), beriem prvú rybičku za chvostík a šup s ňou do žalúdka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)
párky
párky (zdroj: eva hesková)

O talianskej kuchyni sa chystám napísať od prvého dňa ako som sem prišla. Chcela som napísať samé ódy, napísať o nej básne, zveličovať a preháňať...až som na to všetko, čo som vám vlastne chcela povedať postupom času zabudla, a tak píšem len holú skutočnosť :D.

Ak sa práve chystáte na obed mam pre vás jednu dobrú radu: Nejedzte to! Áno to, čo máte na tanieri. Pretože v bežnej slovenskej reštaurácii (ale i v 99% domácnostiach) sa podávajú neskutočné kentusy. Jedlá, ktoré ´vylepšovákmi´ typu ´maggi, vegeta, bujón´ stratili svoju pravú chuť a vôňu. Na slovenskom tanieri máte jedlá, z ktorých vám je ťažko na žalúdku a pri ktorých ste vlastne radi, keď opustia váš zažívací systém. Keď sa konečne dostanú tam, kam v skutočnosti patria. Do záchoda.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V talianskej kuchyni nenájdete podľa môjho skromného názoru žiadne zázraky. Žiadne umelecké diela, ktoré by ste si nedokázali spraviť sami alebo ktoré by boli časovým či iným spôsobom náročné. Pravá talianska kuchyňa je RÝCHLA, ĽAHKÁ, ČERSTVÁ.

Spomeňte si na vašu mamu, ktorá každú nedeľu doobeda trávila varením. Ako dlho? Tri, štyri hodiny? Najskôr vývar, domáce rezance urobené v lepšom prípade v predstihu, domáca knedľa, mäso a omáčka. Áno, omáčka zahustená solamylom a inými zbytočnosťami.

TU sa varí s už vyššie spomenutými atribútmi.

  1. RÝCHLO – rýchlo znamená, že domáca príde z práce o siedmej a o ôsmej sedíme všetci spolu za stolom a podáva sa prvý chod. Popri tom si stihne zapáliť zo tri cigarety, vypiť pohár vina, vyhrešiť decká a nahádzať bielizeň do práčky.

  2. ĽAHKÁ – doma nemáme bravčovú masť ani iný olej okrem olivového. Vyprážané veci sa u náš doma nenosia. V malej miere sa používa na varenie maslo. Ale na krajec chleba s maslom na raňajky si tu môžete rovno nechať zájsť chuť. Žiadny margarín ani rastliné tuky. Základným heslom je – čím menej ingrediencií, tým lepšie.

  3. ČERSTVÁ – varí sa každý večer. Tesne pred samotným podávaním. Jedlo sa pripravuje JUST IN TIME. Aby bolo ešte teplučké, aby bola cítiť jeho prvotná vôňa. Nevarí sa na týždeň (ako na Slovensku guláš či sviečková J). Varí sa presne toľko, koľko sa v daný večer skonzumuje. Príde mi to niekedy až smiešne – keď domáca zakaždým cestoviny odváži (hoci ich robí už aspoň miliónty krát) – presne 100 gramov na hlavu. Nikdy túto procedúru nevynechá.

Čo sa tyká prípravy cestovín, je to hotová veda. V Taliansku sa zvyčajne pripravujú cestoviny na štýl AL DENTE, čo teda nie každému Slovákovi musí vyhovovať. My na Slovenku varíme cestoviny tak všelijak – hodíme ich do hrnca s vriacou vodou a keď skončí telenovela (jej dĺžka nám vopred nie je známa), náhodne si spomenieme, že máme niečo na sporáku. Tu – sa cestoviny pripravujú často s očami na stopkách (pod slovom ´stopky´ myslím naozaj hodinky so stopkami) :D.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Minule, keď som dala domácemu ochutnať CANNELLONI s otázkou, či sú už hotové, odpovedal: „Ešte minútku“. O minútku a desať sekúnd dobehol do kuchyne: „Povedal som minútku. Minútka znamená 60 sekúnd. Nie viac! Vypnúť!“

Na juhu Talianska sa podávajú cestoviny uvarené ešte menej a Slovákovi pravdepodobne chutiť ani nebudú.

Každá večera sa začína prestieraním. Obrus, hlboký a plytký tanier, poháre na vodu, na víno, servítky. Na stole soľ, čierne korenie, olivový olej, bublinková minerálka i bez bubliniek. Páči sa mi to. Je to naozaj čas, keď sa rodina rozpráva a vymieňa si dojmy z dňa. Chlieb.

Záhadou pre mňa zostáva, ako dôkazu tak dobre NEpoužívať nôž. Keď dovečeriame a upratujem stôl, všetky štyri nože (okrem môjho) sú dokonale čisté. Jedlo často ´krájajú´ vidličkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Taliani používajú pri jedení vo veľkej miere ruky. A chlieb ako akéhosi pomocníka pri naberaní jedál. Taniere vždy na záver vytierajú kúskom chleba. J Mne príde trocha nehygienické ich ´povaľovanie jedla po stole´. Mimo taniera pokladajú, čo sa tam položiť dá – či už chlieb, očistené ovocie, keksíky, hocičo, čo obrus až tak veľmi neušpiní.

Prvý chod pozostáva napríklad z mäsa. Mäso opečené na olivovom oleji s trochou rozmarínu. Ako príloha sa podáva – NIČ. Toto je asi najväčší rozdiel medzi slovenskou kuchyňou. Tu taliansku môžeme spokojne nazývať ´delená strava´. Všetko sa servíruje postupne, zriedka nájdete niečo ako „hlavné jedlo – mäso, príloha, šalát“. Takže, skonzumujeme kus mäsa s čerstvým rozmarínom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Namiesto mäsa sa u nás často podáva už spomínaná pasta – cestoviny. Nie však v takej forme ako ju poznáme u nás. U nás cestoviny znamenajú, že tam nahádžete všetko, čo máte doma – od kuracieho mäsa, paradajok, čínskej kapusty až po kyslú smotanu. V lepšom prípade biely jogurt. Tu znamená cestovina niečo naozaj nezmixované – cestovina s pretlakom a dvomi strúčikmi cesnaku, cestovina s pestom, cestovina s kúskami tuniaka, cestovina carbonara. Nič viac. Len dve tri zložky. Na vrch soľ, korenie a parmezán.

Parmezán - PARMIGIANO (VIRGILIO, GRANA PADANO, REGGIANO…) máme v chladničke vždy. Zabalený v utierke – aby neobschol a zostal v ´lepšej forme´. Fascinujúce sú ich trhy, kde naozaj nájdete stánky len so syrmi či salámami. Môžete ochutnať, polhodinku sa porozprávať s predávajúcim a rozhodnúť sa o kúpe. Samotní Taliani práve tieto produkty považujú za kvalitnejšie ako tie, ktoré nájdete v supermarketoch. Lebo sú z domácej záhradky J.

Parmezánom sa posýpa pasta, pridáva sa na záver do polievok či sa používa na prípravu vynikajúceho milánskeho rizota. IL RIZOTTO GIALLO – v preklade ´žlté rizoto´. Žlté je vďaka šafránu, ktorý ho robí takým výnimočným.

Polievky Taliani jedia málo – teda v porovnaní s nami. Keď som sa pýtala, či varia ´mliekové polievky´ typu naša šošovicová, nechápavo na mňa pozerali. Ich polievky sú husté, takmer ako naše prívarky. Ale milujem ich – je v nich všetko dobré. Všetky druhy zeleniny uvarené (pripomínam, že bez akýchkoľvek prísad okrem soli, korenia a čerstvých byliniek), zmixované a posypané parmezánom. Mňam.

Ako ďalší chod v domácnosti sa podáva napríklad uvarený karfiol. Alebo uvarené zelené fazuľky. Jednoducho nejaká zelenina. Ktorú si opäť polejete olivovým olejom :D.

Prípadne si dáte kúsok syra. Áno, naozaj kúsok. A naozaj máte na výber. Pre mňa – negurmána - je stále problém si pamäť všetky tie názvy a rozlišovať chute. Všetky ich vnímam ako syry DOBRÉ a hotovo (a dúfam, že sa to raz zmení). Pre mojich domácich je to FONTINA, PECORINO, GORGONZOLA, GRANA PADANO, MOZZARELLA DI BUFALA,... Často sa tu jedia syry ovčie. A sú naozaj úžasné. Syry typu LUNEX, či BAMBINO tu nepoznajú, a pravdupovediac, sú to pre nich syry podradnej kvality, resp. by ich syrmi ani nenazvali. Ja som si obľúbila TOMINO, ktorý sa podáva jemne opečený z oboch strán a ešte jeden (zabudla som na meno J ) - syr určený skôr pre deti konzistenciou pripomínajúci náš tvaroh – ochutený opäť olivovým olejom, soľou a čiernym korením. Tvrdé syry výraznej chuti sa často jedia s medom (a vôbec to nie je zlé) či s džemom. Mňam!

Pri tej spotrebe olivového oleja majú naši výhodu v tom, že Sárin otec vlastní v Toskánsku olivový sad. Domáci olivový olej je naozaj výrazný svojou chuťou i arómou. Ja som si naň ale zvykla rýchlo.

Taliani milujú salámy. Idú sa za nimi zadrhnúť! Nie však tie naše! Kde je viac odpadu ako mäsa. V Taliansku ´saláma´ predstavuje sušené mäso. Kvalitné salámy Napoli, Miláno, Cacciatore, Romagnolo, Calabrese, Campagnolo, Fellino a Veneto,... Mortadela je varená saláma pochádzajúca z oblasti Bologne. Nikdy sa ich neprejedia, lebo si na večeru vždy dajú len dva-tri kolieska a stačí. A šunka – proscuitto – už sa olizujem, hoci ja na mäso vôbec nie som :D. Zázrakom bolo pre mňa vidieť u nás v chladničke slaninu :D.

Rovnako ako salámy konzumujú aj alkoholické nápoje – s mierou. Doma si otvoria plechovku piva a pijú ju dva dni. Fľaška vína vydrží tri večere. Pijú zásadne s jedlom. Nikdy som ich nevidela s pohárom vína napríklad pri telke. Čo je teda pre Slováka asi tiež nezvyk. My keď pijeme, pijeme skôr vonku, ideme na drinka, v kombinácii s jedlom pijeme pomerne málo. Asi preto, že je u nás nulová tolerancia alkoholu v krvi počas šoférovania :D.

Každý Talian sa vyzná v syroch i vinách. Dôkaze rozlíšiť niekoľko desiatok vín, značiek, oblastí pestovania, ich výnimočné znaky. Výchova začína už odmalička. Pri večeri sa rozoberá daný druh syra, šunky, decká sú zvedavé a rodičia im všetko vysvetľujú s vášňou. Hold, zase niečo, v čom sa môžem zlepšovať.

Jeden „zlozvyk“ predsa len majú. Vypýtať si hranolky ako predjedlo! Pred pizzou! Tanier hranoliek s kečupom, po ktorom potom doprajú svojmu žalúdku (ak majú šťastie na reštiku, tak) dobrú pizzu. Pizzu v dnešných časoch pripravuje doma málokto. Ak niekto, tak sú to ľudia pochádzajúci z juhu, kde sa jedlu pripisuje ešte väčšia dôležitosť ako tu, na severe. Južania dôkazu variť a holdovať pri správnej príležitosti niekoľko dní vkuse... a Slovenky žijúce v Taliansku sa potom sťažujú, že celé Vianoce sú iba „o žrádle“ :D.

Po tých pár chodoch si v reštike neodpustíte zákusok. Stojí vás síce 5 EUR a viac, ale takýto hriech je hriech nespáchať J.

Jedlo je v Taliansku na mieste číslo 1 (dokonca je i pred sexom J ). Táto fyzická potreba tu dostala nový rozmer – rozmer výnimočnosti. Tak ako sa Angličania rozprávajú o počasí, Taliani sa rozprávajú o jedle. Je to niečo ako small talk. Začnete jedlom a môžete debatovať celé hodiny. Bavia sa o tom, čo kúpili, kde kúpili a často i za koľko.

Nedá mi nespomenúť ich vtipné pečivo - michetta (alebo rosetta) – žemľa, ktorá je vo vnútri úplne prázdna a je známa najmä v okolí Milána. Je to žemľa ´starých čias´, v súčasnosti ju už na trhu takmer nevidieť. Ale raz som ju okoštovala J. Máte pocit, že sa zakusnete do voňavučkej žemličky – a len ´chrup´, je to len akási kôrka – moc sa z nej nenasýtite :D.

No ale tie talianske páááááááááááárky!!!! Tie ma úplné dostali! J Je na nich taká malá škára, ktorá sa pri ich varení roztvorí, a v dôsledku toho vám párky nikdy neprasknú. Elegantné riešenie!

Talianska kuchyňa je jednoducho fascinujúca! Affascinante!


eva heskova

eva heskova

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne sa volám FioreLino. FioreLino s jedným L - také špeciálne fioreLino. Nechcelo sa mi chodiť do práce. Tak som tu! O Taliansku som snívala presne tri mesiace. A to odvtedy, čo som sa na dovolenke na Sicílii ponorila do čarov zvonivej taliančiny a kúzla miestnych ľudí, ich úsmevov a bezstarostnosti... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu