Taliani – rasisti či nie?

Autor: eva heskova | 15.1.2012 o 20:19 | (upravené 15.1.2012 o 20:47) Karma článku: 7,08 | Prečítané:  1241x

Svet nie je len čierno-biely. Svet pozná farby – presne tri – bielu, žltú, čiernu. Tri farby predstavujúce ľudské rasy.  Biela rasa sa vyznačuje svetlou kožou, úzkym nosom, vlnitými vlasmi, tenkými perami. Radí sa k nej väčšina Európanov. Prečo potom každý druhý Talian má široký nos, výrazné pery a tmavú pokožku? Pestrofarebnosť, ktorá niekomu vyhovuje a niekomu zase nie...

 

Do Talianska sa denne valí niekoľko desiatok či stovák imigrantov denne. Každú hodinu, každú sekundu, sa otvoria pomyslené dvere do zasnúbenej zeme. O dôvodoch sa dozvedáme z novín a správ. Pred telkou, v papučiach a s teplým čajom v ruke sa nás tieto témy nedotýkajú. Prepneme na iný kanál, či si odskočíme na wécko.

Uvedomíte si to až v milánskom metre. Po prechádzke v centre, keď vám pripadalo úžasné vidieť a zacítiť tento pestrý mix ľudí, si sadáte na sedačku šedej farby v treťom vozni milánskeho metra červenej linky M1. V tej sekunde sa zastaví čas. Zastavíte sa vy, a zastavia sa všetci naokolo. Každý pozoruje každého.

Zistíte, že nerozumiete tým dvom, čo sedia vedľa vás. Že tá pani oproti má cez hlavu prehodenú krásnu šatku. Tamtí tmaví sa nevedia spratať do kože. Na ďalšej zastávke sa miesto vedľa vás uvoľní. Nastupuje vysoký černoch. Preblesne vám hlavou, nech si radšej sadne tam - na koniec. Sadne si vedľa vás. Vy sa podvedome stočíte na opačnú stranu. Hm, pozeráte na menšieho muža a prajete si, aby ste boli v čínštine rovnako dobrý ako je on. Po vystúpení vám urastení černosi ponúkajú kabelky Louis Vuitton položené na zemi na prestretých handrách. Keď prší, ponúkajú vám dáždniky.  Na zastávke nachádzate vietnamské stánky. Na trhu predávajú Indovia.  Filipínec, čierny, Arab - kategorizujete. Snažíte sa ich zaradiť, zaškatuľkovať. Uvedomíte si, že polovica mesta sú prisťahovalci.

Taliansky národný štatistický úrad odhaduje v roku 2011 počet prisťahovalcov žijúcich v Miláne okolo 236 000. Prisťahovalci pochádzajúci z Filipín, Egypta, Číny, Peru, Ekvádora, Srí Lanky, Rumunska, Maroka, Ukrajiny, Albánska...a aj Slovenska. Medzi 1. januárom a 30. septembrom tohto toku úrady zaregistrovali na území Talianska viac ako 112 tisíc imigrantov. Sicíliu by najradšej v mapy odstrihli - to nie je Taliansko, to je Afrika.

Presne si pamätám deň, keď som si uvedomila, že som tiež „len rasistka“. Na návšteve u kamošky v Anglicku, mi predstavila svojho domáceho. Černocha. Podala som mu ruku so slovami: „Nice to meet you“. A v zápätí som si utrela ruku u nohavice. Bola som zo seba zhnusená.

Rasisti nie sú len Taliani. Rasisti sme všetci. Na Slovensku voči Cigáňom či Rómom (nechcem uraziť ani tých, čo sa cítia byť Cigáňmi, ani tých, čo sú Rómovia). V autobuse si od nich odsadneme alebo potichu trpíme ich prítomnosť.  Ukrajincov nechávame robiť podradné roboty, ktoré my robíme v zahraničí.  Pred Rumunmi sa cítime byť stále o krok vpredu. Zato Francúzi, Američania, Švédi, nám prídu vždy výnimoční. Sú to tí, ktorí sú pred nami. V čom?

Svet je plný paradoxov. Pýtam sa domácich, čo je pre Miláno najväčší problém a jednohlasne odpovedajú: imigrácia. Napriek tomu si do domu pustia mňa – neznámu osobu z krajiny, o ktorej vedia len málo. Túlam sa po Miláne s cévečkom v ruke. Keď otvorím dvere na reštike, v ktorej pracujú samí Aziati, rýchlo ich aj zatvorím: ´S Aziatmi robiť nechcem!´ Prečo vlastne?

V parku na Matteovi vidím, ako rád by si zahral futbal: „Vieš, naozaj im závidím, tú vášeň pre futbal, tú radosť z neho. Keď sa stretnú každú nedeľu popoludní a hrajú“.  Dnes ho hrajú samí čierni. A rovnako na ňom vidím, že by sa k nim nikdy nepridal.  Práve pre to, že sú čierni.

Pre Slovenky žijúce v Taliansku znamená rasizmus hlúpe otázky o podmienkach života na Slovenku. Je to situácia, keď si váš zamestnávateľ ani po dvoch rokoch nepamätá, odkiaľ vlastne pochádzate (a spomína Slovinsko). Sú to všetky rasistické poznámky na adresu zmiešaných manželstiev ( ´Vy z východu ste nám zobrali všetkých dobrých chlapov´ J, ´Ako to, že si vydatá za Taliana´)?  Podľa mnohých Talianov sme tu preto, lebo sme doma treli biedu a hlad, a omámili sme talianskych mužov nejakými čarami. Cítime sa tu často menejcenné a pri návrate do rodnej zeme sa meníme na iné osobnosti. Sme naštvané, keď nás hádžu do jedného mecha s Rumunmi a Albáncami. Nedostaneme pracú, lebo sme cudzinky. Tie skúsenejšie domácich ohúria dokonalou Taliančinou. Je potrebné sa distingovať. Podľa jedinca posudzujú celý národ.  Niekedy však nezostáva nič iné len povzdychnúť, ako bolo dobre v Taliansku pred 15 rokmi...

Rasizmus predstavuje nedôveru a pochybnosti.

Taliani podľa mňa zvládajú tento nápor ešte v relatívnom kľude. Vyhýbajú sa pofidérnym štvrtiam a radšej jazdia autom ako hromadnou dopravou. Keby sme boli na ich mieste a mali v krajine toľko farebných cudzincov a denne by k nám prúdili davy utečencov z Afriky, chovali by sme sa pravdepodobnejšie oveľa viac agresívnejšie, a nie tak mierumilovne, ako reagujú Taliani.  Reagujú pokojne. Napriek tomu, že cudzinci dostávajú prídavky, sociálne podpory, za školu cudzinci platia minimum, dostavajú príspevky na nájom, organizujú sa pre nich zdarma kurzy. Taliani makajú a platia dane.

Koniec koncov, asi ani jedna zo zúčastnených strán by sa raz nechcela prebudiť s tým, že by cez noc z Talianska mávnutím čarovného prútika zmizli všetci cudzinci.  Tí predstavujú pre Talianov lacnú pracovnú silu a Taliansko pre cudzincov znamená prístav.

A tak sa musím niekedy nad sebou hlboko zamýšľať. Pripomínať si, že som vstúpila do tejto krajiny rovnakými dverami, ako tí, čo predávajú skákajúce opičky na ceste, ponúkajú dáždniky a kabelky na ulici, v zime šály a v lete šatky. Ako tí, čo predávajú svetliekujúce krúžky, knihy, náramky, farebné papieriky, gumené potvory.

Vstúpila som sem rovnakými dverami.

Len z inej svetovej strany.

(Robí to rozdiel?)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?