Decká sa ráno hrajú karty. „Keď sa vrátite zo školy, ukážem vám jedno MIRACOLO“, vravím. „Non si dice MIRACOLO, si dice MAGIA (nehovorí sa ´zázrak´, hovorí sa ´kúzlo´). Zázraky vie robiť iba Ježiš“, odpovedá osemročná Giulia so snahou dokázať mi, aká som z tej taliančiny blbá. pokračovanie článku
„Do Pavie určíte musíš isť!“ Dobre teda, milá Pavia. Nechám sa ukecať. Vymením Ťa za romantické Como. A dnes Ťa idem navštíviť. Ideme Ťa navštíviť. pokračovanie článku
Po troch mesiacoch lajdavého učenia som schopná pozerať v taliančine film, nie som si však istá jeho správnym pochopením. Som schopná prečítať i taliansku knihu. Momentálne čítam Il settimo cielo (Siedme nebo). Len mi stále nedocvaklo, prečo Lenin zostal v nebi prvom, a či je Ghándi naozaj v tom siedmom, ako sa s mojimi trojmesačnými jazykovými znalosťami domnievam. Som schopná prečítať si Corriere della sera. Skôr prelistovať ako prečítať. Nakoniec, vždy tam nájdete prílohy o móde, kultúre či počasí s množstvom obrázkov ;). pokračovanie článku
„Kam ideme? Janov? Pavia? Ja viem, chceš ísť do Torina.“ Nastupujem do auta so stlačeným plechom na pravej strane. Odkedy som tu, toto auto absolvovalo už tri búračky. Všetky vyriešené talianskym mierumilovným spôsobom. Tentokrát to má však na svedomí jeho mama. Mattosky je vytešený - konečne môže svojej drahej matke dokázať, že aj ona je omylná. Pokrútené plechy dá zarámovať a zavesí ich s neskonalou láskou priamo nad jedálenský stôl. pokračovanie článku
Svet nie je len čierno-biely. Svet pozná farby – presne tri – bielu, žltú, čiernu. Tri farby predstavujúce ľudské rasy. Biela rasa sa vyznačuje svetlou kožou, úzkym nosom, vlnitými vlasmi, tenkými perami. Radí sa k nej väčšina Európanov. Prečo potom každý druhý Talian má široký nos, výrazné pery a tmavú pokožku? Pestrofarebnosť, ktorá niekomu vyhovuje a niekomu zase nie... pokračovanie článku
Celú cestu po diaľnici máte krásny výhľad na Aply. Zdajú sa to byť také maličké kopčeky. Snehu je málo. Len na vrcholcoch. Posledné dni to s počasím vyzerá na zrelú jar, a nie na januárovú zimu. pokračovanie článku
S odbitím kostolných zvonov na sviatok Troch kráľov (Epifania) odbilo sviatočnému, pokojnému a ´ľudoprázdnemu´ Milánu. Začali výpredaje! Všetci sa vrátili z dovoleniek a hor sa nakupovať. pokračovanie článku
Pomóóóóóóc! Práve som zjedla rybičky. Celé a kompletné vypražené rybičky. To znamená s hlavičkou aj chvostíkmi a aj s plutvičkami, vnútornosťami a....ahhh, stačí! Keď mi ich položila Sára na tanier, len som sa potichučky spýtala, či sa jedia celé. „Áno, celé! Ale ak chceš, spokojne hlavičky odrež“. Paolo vysvetľuje, že práve hlavičky obsahujú veľa fosforu: „Sú zdravé!“. „Sono in Italia“ (Som v Taliansku), beriem prvú rybičku za chvostík a šup s ňou do žalúdka. pokračovanie článku
si úžasná pokračovanie článku
Momentálne sa volám FioreLino. FioreLino s jedným L - také špeciálne fioreLino. Nechcelo sa mi chodiť do práce. Tak som tu! O Taliansku som snívala presne tri mesiace. A to odvtedy, čo som sa na dovolenke na Sicílii ponorila do čarov zvonivej taliančiny a kúzla miestnych ľudí, ich úsmevov a bezstarostnosti...
